Život prináša zaujímavé stretnutia. To, o ktorom Vám chcem písať, je jedným z nich.

Pred jeden a pol rokom som začal pracovať v Charite sv. Rity v Lučenci ako dobrovoľník. Mojou prácou bolo vydávať polievku núdznym. Niektorí sa chodili do charity najesť, iní zohriať, keď bola vonku treskúca zima, a iní hľadali teplé oblečenie. Do charity začal v tom čase viac a viac chodiť jeden muž. Volal sa Edo. Neprichádzal, aby sa najedol, alebo žiadal o pomoc. Chodil, lebo nám chcel pomáhať. Prirodzene, v takýchto prípadoch som bol opatrný. Pomocníkov, ktorí chceli len pomôcť, sme mali viac a mnohokrát to nedopadlo dobre.

Edo bol veľmi pracovitý. Pomáhal nám upratovať, pomáhal s nákupmi pre chudobných a po nejakom čase začal pomáhať s vydávaním šatstva v našom charitnom šatníku.
Edo prežil búrlivý život. Mal niekoľko vzťahov a je otcom 2 detí. V jeho živote bol alkohol i návykové látky, ktoré mu ničili život. Družka od neho odišla a zostal sám. Pretĺkal sa životom ako vedel. Nevedel si nájsť stabilnú prácu.

Edo k nám do charity chodil každý deň. Ráno išiel na ulicu čistiť chodníky, lebo vykonával aktivačnú činnosť. Potom prišiel k nám do charity. Od istého času trávil celé doobedie v charite. Pýtam sa ho: „Nie si na aktivačných prácach?“ On hovorí: „Som chorý“. Odvtedy keď bol chorý, či už mal zlomenú ruku alebo iné, prišiel a vydával oblečenie pre chudobných.

Tak mi jedného dňa prišla na um myšlienka, že by mohol vykonávať aktivačné práce u nás. A tak ho z mestského úradu, kde vykonával aktivačné práce, pridelili k nám do charity. Edo už 8 mesiacov deň čo deň pracuje v charite ako dobrovoľník. Je naňho spoľahnutie. Má na starosti vydávanie šatstva, drobné nákupy, preberanie obnoseného šatstva od darcov. Všetko robí svedomito a rád. A nič za to nechce.

Ten najväčší šok prišiel vtedy, keď som sa dozvedel, že Edo je bezdomovec. „Edo, kde budeš spať“? pýtam sa ho. „Nemám kde. Budem vonku.“ Edo niekedy prespáva v ubytovni, kde býva jeho mama a starká. Inokedy je na ulici, alebo ho prichýlia kamaráti a známi.

V októbri si podával žiadosť do ubytovne, no žiadosť mu zamietli. Pravdepodobne ho dostihla minulosť, keď pred 2 rokmi mal pod vplyvom alkoholu konflikt s vedúcou ubytovne. Verím tomu, že si vstúpil do svedomia a zmenil sa. Chodí k nám do charity denne už rok a vždy je čistý, upravený. Zanechal minulosť, alkohol i drogy.
Ponúkol som mu možnosť bývať v v charitnom útulku v Rožňave, no odmietol. Pýtal som sa ho, prečo. A Edo na to: „Musím sa starať o starkú“… A tak každý deň od 15.00 do 20.00, keď sú v ubytovni návštevné hodiny, pomáha starkej, robí jej nákupy, stará sa jej o lieky. Prial by som mu, aby mohol bývať pri starkej. Ale to nie je v jeho rukách. V jeho rukách je len jeho život, ktorý začal meniť k lepšiemu.

Jozef Bohunický

Uverejnené so súhlasom pána Eda.