„Chudobných budete mať vždy medzi sebou.“

Tieto Ježišove slová nenechajú chladným úprimne veriaceho človeka. Pomoc tým najbiednejším je prejavom lásky k Bohu a lásky k blížnemu. Zároveň je to prejav potreby podeliť sa s tými, ktorí to potrebujú.

„Kto má dvoje šiat, nech dá tomu, kto nemá žiadne.“

Mali by sme byť vďační za to, čo sa nám dostalo, lebo to tak nemuselo byť. Na ulici som mohol byť ja, alebo ty.  A to, že ja mám strechu nad hlavou a niekto druhý nemá, nie je dôvod byť pyšný alebo povýšenecký. Neraz počúvame: “ Veď si za to môžu sami“. Aj keby to bola pravda, nie je to dôvod odoprieť pomoc žobrákovi.

Teraz v zimnom období je práca charity ešte potrebnejšia. S hrôzou zisťujem, koľko ľudí spáva vonku v mraze, po staveniskách, kde nie sú okná a  teplý radiátor. Premrznutí z noci, sa prichádzajú zohriať do obchodných centier.  Odtiaľ ich pre pár výtržníkov veľakrát vyvádza ochranka, a oni si hľadajú miestečko, kde by sa zohriali. Keď im dávame horúcu polievku, s údivom zisťujem, že pre nich nijaká polievka nie je horúca.

„Bol som hladný, dali ste mi jesť; bol som smädný dali ste mi piť; bol som vo väzení a navštívili ste ma…“

Charita je jednou z podstatných činností služby Cirkvi. V posledných rokoch – aj vďaka pápežovi Františkovi – je tento rozmer života Cirkvi  viac prítomný. Pomoc blížnym sa nedá vyškrtnúť zo zoznamu toho, čo má Cirkev robiť. Keď sa to stane, Cirkev stráca niečo podstatné, ba priamo stráca samu seba. Rovnako ako sa Cirkev nemôže vzdať hlásania evanjelia, nemôže prestať pomáhať chudobným.

Charita získala v Lučenci do prenájmu budovu, v ktorej chceme poskytovať prvú pomoc ľuďom v núdzi. Aby sme mohli začať naplno pomáhať, musíme v budove urobiť menšie stavebné úpravy. V charitatívno- sociálnom centre potrebujeme vybudovať nové  sociálne zariadenie a sprchu pre bezdomovcov, kuchynku na prípravu stravy, práčovňu. To dokážeme iba s podporou darcov, na ktorých sme odkázaní.  Veríme, že dobré dielo pritiahne tých, ktorí chcú pomôcť a počet ľudí, ktorí sa budú chcieť podeliť  s núdznymi, bude v Lučenci rásť.

Prvá pomoc bude pre : bezdomovcom, rodinám v núdzi, chorým, starým, deťom na ulici a všetkým, ktorí stratili svoju ľudskú dôstojnosť. Tým, ktorí sú hladní, ktorí si nemajú čo obliecť, ale aj tým, ktorí si nevedia bez pomoci vybaviť základné sociálne dávky či občiansky preukaz. Neveril som tomu, ale takýchto ľudí stretávame na uliciach veľa.

Autor: Jozef Bohunický