Pani Monika (43) sa v Rožňave venuje distribúcii charitného časopisu Cesta. Každú nedeľu a v cirkevné sviatky ju vidíme pri kostoloch s pár kusmi v ruke. Keď ráno pri príchode do práce otvorím dvere charity, prvé slová, ktoré počujem, sú jej: „Pani Majka, čo mi dáte dnes robiť?“

Monika to nikdy nemala ľahké. Život ju od malička bil; vyrástla v detskom domove. Keď dospela, našla si partnera. Žiadna výhra. Porodila mu 2 deti. Chlapček zomrel ako bábätko. Dievčatko jej – kvôli podmienkam v akých žila – odňali a dali na adopciu. Neskôr sa spoznala s Lackom, ako ho ona volá. Osem rokov žili len v stane pod čerešňou neďaleko cesty. No ich vzťah zostal doteraz pevný. Podporujú jeden druhého a Monika si nevie predstaviť život bez neho. Chcelo to mnoho úsilia vytrhnúť ich z tejto biedy. Dnes býva Lacko v zariadení podporovaného bývania v Rožňave a Monika robí všetko preto, aby bola v budúcnosti s ním a žila plnohodnotný život.

Momentálne býva ešte u nás, v nocľahárni. Pomáha nám aj sebe ako len vie. Začala si v rožňavskej Charite najprv odrábať povinné aktivačné práce a od septembra pracuje na projekt úradu práce na pol roka. Zažívam s ňou situácie, pri ktorých neviem, či mám plakať, alebo sa smiať.Uvedomujem si, že táto žena padla na úplné dno a pomaly sa zviecha. Prajem jej, aby v živote dosiahla svoj cieľ a s Božou pomocou a vlastným úsilím sa jej to určite podarí. A ja ju budem s Lackom stretávať v meste s úsmevom na tvári a pokojom v srdci.

(p. Monika súhlasila s uverejnením článku)

Mária Hausová